O národe, chimerách istôt a pravej tvári Slovenska

Autor: Táňa Rosová | 22.8.2012 o 14:50 | Karma článku: 6,06 | Prečítané:  708x

Patrím k tým, ktorí považujú za dôležité pripomínať si (oficiálne alebo len celkom súkromne) na pamätných miestach udalosti a osobnosti, prostredníctvom ktorých nám história hovorí o schopnosti vzdorovať zlu, o ľuďoch, ktorí v rozhodujúcich chvíľach povýšili túžbu po slobode a spravodlivosti nad svoj vlastný život.

Archívna fotografia, autor Ján LorinczArchívna fotografia, autor Ján Lorincz

Patrím k tým, ktorí považujú za dôležité pripomínať si (oficiálne alebo len celkom súkromne) na pamätných miestach udalosti a osobnosti, prostredníctvom ktorých nám história hovorí o schopnosti vzdorovať zlu, o ľuďoch, ktorí v rozhodujúcich chvíľach povýšili túžbu po slobode a spravodlivosti nad svoj vlastný život.

Šafárikovo námestie je však pre mňa osobité tým, že udalosti, ktoré pripomína, som prežívala v priamom prenose. Do augusta 68 znamenalo pre mňa toto námestie ihrisko, na ktorom som trávila dni. Tanky k kontraste s hojdačkami, pri ktorých som sa otca pýtala, čo je to okupácia; hrôza zo šepkanej správy, že tu okupanti zastrelili dievča, odhodlaní študenti držiaci hladovku na týchto schodoch - to sú moje súkromné obrazy augusta 1968.

V čase, keď sa takéto udalosti odohrávajú, nik nerozmýšľa o historickom kontexte, o odkaze pre budúcnosť.... napriek tomu je to tým najsilnejším, čo po rokoch ostáva.

My, ktorí sme vstupovali do politiky zapálení pre ideály ľudskej slobody, demokracie, občianstva, si v každodennom živote neraz povzdychneme, že je ťažko uchádzať sa o porozumenie v národe, ktorý pred možnosťou slobodnej voľby a vierou v seba v praxi zväčša uprednostní nalinkované koľaje a chiméru istôt.

Udalosti, ako tie z augusta 1968, ale aj Slovenské národné povstanie či November 1989 nám však ukazujú inú, a ja som presvedčená, že pravú tvár slovenského národa.  Sú to udalosti, keď bežní ľudia, nie profesionálni hrdinovia, v mene hodnoty slobody a ľudskej dôstojnosti riskovali a mnohí aj položili vlastný život. Nie každý národ v Európe bol vystavený takýmto skúškam. Vidím v tom nielen dôvod na hrdosť, ale aj nádej, že zoči-voči moci, ktorá potláča možnosť voľby, ktorá neverí v silu tvorivých schopností jednotlivcov, ktorá vyžaduje poslušnosť a závislosť, sa v konečnom dôsledku tento charakter slovenského národa presadí aj v časoch budúcich.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?