O národe, chimerách istôt a pravej tvári Slovenska

Autor: Táňa Rosová | 22.8.2012 o 14:50 | Karma článku: 6,06 | Prečítané:  710x

Patrím k tým, ktorí považujú za dôležité pripomínať si (oficiálne alebo len celkom súkromne) na pamätných miestach udalosti a osobnosti, prostredníctvom ktorých nám história hovorí o schopnosti vzdorovať zlu, o ľuďoch, ktorí v rozhodujúcich chvíľach povýšili túžbu po slobode a spravodlivosti nad svoj vlastný život.

Archívna fotografia, autor Ján LorinczArchívna fotografia, autor Ján Lorincz

Patrím k tým, ktorí považujú za dôležité pripomínať si (oficiálne alebo len celkom súkromne) na pamätných miestach udalosti a osobnosti, prostredníctvom ktorých nám história hovorí o schopnosti vzdorovať zlu, o ľuďoch, ktorí v rozhodujúcich chvíľach povýšili túžbu po slobode a spravodlivosti nad svoj vlastný život.

Šafárikovo námestie je však pre mňa osobité tým, že udalosti, ktoré pripomína, som prežívala v priamom prenose. Do augusta 68 znamenalo pre mňa toto námestie ihrisko, na ktorom som trávila dni. Tanky k kontraste s hojdačkami, pri ktorých som sa otca pýtala, čo je to okupácia; hrôza zo šepkanej správy, že tu okupanti zastrelili dievča, odhodlaní študenti držiaci hladovku na týchto schodoch - to sú moje súkromné obrazy augusta 1968.

V čase, keď sa takéto udalosti odohrávajú, nik nerozmýšľa o historickom kontexte, o odkaze pre budúcnosť.... napriek tomu je to tým najsilnejším, čo po rokoch ostáva.

My, ktorí sme vstupovali do politiky zapálení pre ideály ľudskej slobody, demokracie, občianstva, si v každodennom živote neraz povzdychneme, že je ťažko uchádzať sa o porozumenie v národe, ktorý pred možnosťou slobodnej voľby a vierou v seba v praxi zväčša uprednostní nalinkované koľaje a chiméru istôt.

Udalosti, ako tie z augusta 1968, ale aj Slovenské národné povstanie či November 1989 nám však ukazujú inú, a ja som presvedčená, že pravú tvár slovenského národa.  Sú to udalosti, keď bežní ľudia, nie profesionálni hrdinovia, v mene hodnoty slobody a ľudskej dôstojnosti riskovali a mnohí aj položili vlastný život. Nie každý národ v Európe bol vystavený takýmto skúškam. Vidím v tom nielen dôvod na hrdosť, ale aj nádej, že zoči-voči moci, ktorá potláča možnosť voľby, ktorá neverí v silu tvorivých schopností jednotlivcov, ktorá vyžaduje poslušnosť a závislosť, sa v konečnom dôsledku tento charakter slovenského národa presadí aj v časoch budúcich.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.


Už ste čítali?