V prvý jarný podvečer sa v staromestskom Pisztoryho paláci na Štefánikovej ulici konala zvláštna vernisáž. V spolupráci s Vysokou školou výtvarných umení v Bratislave vznikla kolekcia fotografií inšpirovaná životným príbehom Gisi Fleischmannovej - bratislavskej židovskej aktivistky, ktorá v období druhej svetovej vojny zachránila veľmi veľké, dnes nevyčísliteľné množstvo ľudských životov. Vďaka zanietenosti kurátoriek Anny Gruskovej, Silvii Saparovej a K2 Studio vznikla výstava Odtlačky Gisi Fleischmannovej. Súčasťou projektu je aj premietanie dokumentu Anny Gruskovej „Rabínka", ktorý počas marca a apríla uvidia aj tínedžeri z našich základných škôl. Projekt so silným odkazom sme symbolicky otvorili len štyri dni pred výročím deportácií Židov zo Slovenska.
Je to tak - život občas prináša nečakané súvislosti a zaujímavé paradoxy. To, že dejiskom projektu Rabínka sa na mesiac stal práve Pisztoryho palác, je ozaj symbolické. Pisztoryho palác je súčasťou Bratislavy od druhej polovice 19. storočia. Táto nádherná budova má za sebou pohnutú minulosť. Súčasníci mu väčšinou stále hovoria Leninovo múzeum. Bolo ním od roku 1953. Málokto však vie, že počas druhej svetovej vojny v paláci sídlilo obávané veľvyslanectvo nemeckej ríše.
A teraz na toto miesto, na mesto kde sa rodili stovky krutých rozhodnutí, do priestorov, v ktorých sa pohybovali všetci vtedajší potentáti od Tisa až po Himmlera, prišla „rabínka" Gisi Fleischmannová. Prostredníctvom svojho príbehu nám odkazuje, že časy, na ktoré by niektorí radi zabudli a vymazali z našej minulosti, udalosti, ktoré sa iní zasa snažia prekrúcať či popierať, budú navždy súčasťou našej histórie. Poznať ju a odovzdávať toto poznanie ďalej je našou povinnosťou.
Robíme pre to stále primálo. Svedectvom sú nedávno publikované výsledky sociologického prieskumu IVO s názvom „Slovenský vojnový štát a holokaust v kolektívnej pamäti slovenskej spoločnosti". Najmä mladým vo veku od 15 do 21 rokov hovoria podľa výskumu pojmy arizácia, deportácie, holokaust veľmi málo. Pričastou odpoveďou je „neviem".
Nevedieť je pohodlné, ale aj nebezpečné. V zabudnutí nesmú ostať nielen hrôzy druhej svetovej vojny, ale ani odkaz tých, ktorí - vedomí si že nasadzujú vlastný život - zachraňovali životy „cudzích", neznámych ľudí. Jednou z nich bola Bratislavčanka Gisi Fleischmannová.
Hoci rozporuplná, ukazuje svojím životným príbehom, že bola nesmierne statočnou silnou ženou s odhodlaním meniť na prvý pohľad nezmeniteľné. Áno, volila aj cestu kompromisov, kontroverzných rozhodnutí a popierania vlastných hodnôt, ale zachraňovala tým množstvá životov.
Rabínka je projekt, ktorý sa dotýka nielen rozumu, ale aj srdca, Som presvedčená, že je to najúčinnejšia cesta k potlačeniu myšlienok neonacizmu, v mene ktorých pred týždňom pochodovali Bratislavou desiatky mladých ľudí. Verím, že je omnoho zmysluplnejšia, než vyvolávanie pouličných šarvátok a konfliktov. Lebo práve konflikty upriamujú pozornosť na tých, ktorým ide o jediné - zviditeľniť seba a prezentovať svoje choré myšlienky a presvedčenie. Tou najúčinnejšou „blokádou" je odhaľovanie a spoznávanie pravdy.